RACE 2009 z pohladu Mirky

Ultramaratón Race Around the Central Europe – 1220km

S NAD-RESS-om OKOLO STREDNEJ EURÓPY

  V dňoch 6. – 9. augusta sa konal cyklistický ultramaratón Race Around the Central Europe, ktorý je nástupcom závodu  „Okolo České republiky na kole nonstop“ a je kvalifikačným závodom pre najťažší a najdlhší cyklomaratónsky závod na svete „Race Across America“.

Cyklistický maratón Race Around the Central Europe je  jedinečnou cyklistickou udalosťou, ktorá je výzvou pre každého cyklistu, pretože je jedným z troch najdlhších ultramaratónov v Európe. Jeho trasa viedla štyrmi európskymi štátmi a partnerskými mestami obce Bystřice, v ktorej sa tento závod začínal i končil. Náročnosť tohto preteku potvrdzuje aj fakt, že do preteku sa zapojili 20 cyklisti z celej Európy. Slovensko reprezentovali piati cyklisti, medzi nimi bol aj myjavský cyklista Richard Meleg, ktorý vďaka sponzorstvu a pomoci pána Ing. Petra Halabrína mohol zostaviť svoju sprievodnú posádku a prijať túto veľkú výzvu.

Samotnému preteku predchádzalo doriešiť množstvo detailov, aby počas preteku všetko „šlapalo“ – nielen Richardove nohy.

Prišiel deň D. Na štarte sme vybavili všetky oficiality a pripravili veci, ktoré budeme nutne potrebovať počas jazdy. Stratégia bola pripravená, mohlo sa štartovať. Richard mal štartové číslo 1, preto vyštartoval o 11:00hod. a my sme vyrazili za ním.

Prvých 200km v Poľsku je hrozných, cesty rozbité, všade semafory, kopec áut, stále prší. /Aj organizátori spätne skonštatovali, že to nebola šťastná voľba trasy./ Ale zvládli sme to, teda Richard nás všade musí čakať, lebo sa bojíme, že sa nám stratí. Na každom stom kilometri posielame usporiadateľom sms-ku. Keď sú dve poslané, tak si hovoríme, že ešte 10 kúskov. Podávame z auta stravu, jedlo, výživu, všetko ide v pohode, Richard vyzerá čerstvo, dokonca aj vtipkuje.  Približne na 255 km sa blížime k prvej kontrole v Pińczówe. Okolo polnoci sme na 323 kilometri. Hrá nám v aute Kabát pieseň Tak teda pojď! Na  346 km si nás volá k sebe a hovorí: “Práve sa zamýšľam, či som zdravý, že som sa na to dal!“ Chceme ísť až po slovenské hranice, pred Tatrami si dáme prestávku. Nútime ho, aby si na chvíľu ľahol a odpočinul. „Viem, že by bolo dobré pospať si, ale nohy by stále išli, nemohol som ani zdriemnuť, asi na desať minút som zavrel oči.“ V Tatrách prišla prvá väčšia kríza. Už si na trati asi 24 hodín -  544km. Máme už oveľa menej vtipných poznámok. Čertovicu zdoláva a my sa dozvedáme, že jeden odstúpil a ďalší cyklista spadol, ale pokračuje. 648 kilometer prináša bolesť nohy.  A aby toho nebolo málo, niečo Richarda poštípalo do nohy. Radíme zaradiť dlhší odpočinok. Preto zaraďujeme dlhšiu, asi hodinovú prestávku. Do Svodína je asi 50km. Tam si musí pospať. Kríza je prekonaná. Okolo polnoci prichádzame do Svodína na druhú pevnú kontrolu, kde sa najeme a Richard si musí chvíľu pospať. O 3:10hod., skoro ráno, vyrážame smerom na Maďarsko. Spánok Richarda posilnil, ide veľmi dobre. V Maďarsku nás vôbec nečaká rovina, ale horský terén. „Najhorší bol fakt, že ma bolelo koleno a vôbec som sa doň nemohol oprieť a postaviť sa do pedálov. Musel som sedieť v sedle, takže zadok bolel aj napriek mastiam, ktoré som používal. Musel som čo najviac ušetriť nohu. Do smiechu mi vôbec nebolo.“ V Tate o 6:54hod. prichádzame na ďalšiu kontrolu.  O chvíľu je Maďarsko za nami. Tretia kríza prichádza pred Trenčínom. Je veľmi teplo. Musíme sa zastaviť pre výživu, Richard pokračuje sám. Keď sa k nemu vraciame, vidíme, že je to zlé. „Pálilo mi na chrbát tak veľmi, že som musel zastať a urobiť pauzu. Dres som mal na sebe prilepený, tešil som sa na tieň.“ Mysleli sme si, že posledné kilometre budú najťažšie, preto Richardovi takticky hovoríme, že cyklista, ktorý bol napísaný na kontrole v Tate pred ním, je len 10 minút pred nami. A naozaj, neskutočné sa stalo realitou, keď ho na Turzovke dobehol. „Neveril som svojim očiam. Keď ma zbadali členovia jeho tímu, zostali ako obarení a rýchlo ho posadili na bike, aby šliapal ďalej. Ale mal som ho! Nebolo podstatné ho dobehnúť, lebo štartoval asi 30 minút po mne, ale bol to super pocit. Veď som stiahol skoro dve hodiny od kontroly v Tate.“ Posledné kilometre išiel veľmi isto a rýchlo. Akoby dostal vietor do chrbta. Príchod do cieľa bol o 20:33hod., 1220km zvládol za 57 hodín a 34 minút, z toho 44 hodín čistého času v sedle. Ako napísali viacerí, ktorí Richarda celú dobu sledovali na Internete, ktorí mu posielali sms, odkazy na web, volali posádke, ktorí ho podporovali: “Klobúk dolu, Richard!“

A na záver ešte Richardove poďakovanie: „Chcel by som všetkým, ktorí mi pomáhali a mysleli na mňa poďakovať. Menovite Ing. Petrovi Halabrínovi nielen za finančnú pomoc, ale aj veľkú morálnu podporu počas pretekov. Svojej posádke – Miriam Plankovej, Mariánovi Smyčkovi, Vladimírovi Parackovi a Vlastimilovi Melegovi. Pomáhali mi pri príprave i počas závodu. Mojej mame za pripravené super rezne, ktoré posádke veľmi chutili. Mojim blízkym a samozrejme tým, ktorí na mňa mysleli a podporovali ma. Všetkým patrí veľké ďakujem.“