RACE 2010 tak ako som to videl JA

Okolo Europy s NADress-om, druhá časť.

Je 5.augusta skoro ráno, 4hod, a my nakladáme do auta všetko čo budeme,ale aj možno nebudeme potrebovať , na závod s názvom  RACE AROUND the CENTRAL EUROPE. Dĺžka 1175km, prevýšenie takmer 10.000m.  Štart je 5.8.2010 o 18hod. v polskom Pinczowe.  Ešte presne nevieme, kedy budeme štartovať MY. Aby som bol presný, tak MY, je moja posádka. Hlavný , a vedúci posádky bol Majdžo Osmička Smyčka-šofér, masér, vtipkár a dobrý psychológ . Další člen posádky bola moja sestra Lenka-strava, navigácia, a  strach o mňa. Tretí člen bol Michal Tomka-navigátor, servis, a prípadne aj šofér. Ako tak nakladám do auta bicykel, so strachom zistujem defekt na prednom kolese. Asi nejaká „haluz“, s rozjazdenia. V mieste štartu opravíme, no problem. V aute na ceste do  Polska  bola super nálada. Do rytmu nám hral Karel Gott, a nejaké strašne staré české vykopávky. Na miesto určenia v polskom Pinczowe sme dorazili  pred 14hod. Klasika, registrácia, jedlo, a asi 10x WC z nervozity. Ale inak v pohode. Ja som štartoval 18:21hod, mal som číslo 8.  Štartuje sa po troch minútach, a Majo si robí srandu, že osmička –smyčka. OK-štart sa vydaril, a ubiehajú prvé kilometre. Všetko ide podľa plánu. Aj to počasie je stále ou-kej. Vo veľmi dobrom rytme sa blížime k Slovensku, máme za sebou niečo vyše 150km. Začíname vnímať Tatry, a to tak , že sa nad nimi blýska. Počasie je úplne super. Dokonca teplota je tak v pohode, že som ani dlhé návleky na nohy nemusel použiť. Krátka odbočka smerom na oblečenie. Počas celého ultra som ani raz nedal na seba dres s krátkym rukávom, lebo teplotne to bolo stále niečo okolo 20stupňov. Pravdepodobne to malo vplyv na celý výsledok. Pokračujeme ďalej, Lipt. Hrádok-390km a kontrola. Prichádzam na ňu fyzicky ako štvrtý, ale vyrtuálne som prvý, lebo všetci traja šartovali predomnou a na kontrole sme  v rozmedzí  troch minút. Je to super pocit, že som zrazu leader závodu, a všetko sa bude sústrediť na mňa. Jednu vec som mal stále na mysli, čo najviac ušetriť kolená, aby som bol v pohode v horskom teréne v Maďarsku. Darí sa mi to, a popri tom drtím súperov. Musím sa pochváliť, išlo to ako po masle, až na jeden taký suchý defekt, ktorý sme vyriešili výmenou kolesa, takže žiadna strata. Samozrejme všetko sa spojuje s mojim tímom, pravidelná strava, a tekutiny, humorné povzbudzovanie na odreagovanie, a Majdžov vzrušujúci zachripnutý hlas, ktorý sa hlasitosťou blížil k nule. Hahaha , aj počas takého drsného závodu, je čas na srandu.  Velmi dobre sa nám podarilo zladiť množstvo tekutín, dobrý pomer ionťáku, v náväznosti na potrebu chodiť na WC. To bol totiž veľký problém minulý rok na ultra. Blížime sa k Maďarským hraniciam, a na oblohe to nevyzerá dobre. Strašne čierne mraky značili veľkú búrku. Blíži sa dalšie mesto a kontrolné miesto, Svodín, kde je možnosť si pospať, najesť sa, hygiena a tak. Asi tak 20km pred Svodínom sme zastavili, a urobili si pauzu. Neskôr sme zistili, že sme tu stratili asi 10minút na nášho najväčšieho súpera. Tak do Svodína prichádzame s 13min. stratou,  a s búrkou nad hlavou. Veľmi veľa vody padlo a stále padá. Nedá sa povedať že prší, lebo na Maďarskej strane v obci TATA, čo je dalšia časová kontrola, bola povodeň, a čo sme sa spätne dozvedeli od organizátorov, závod bol aj na chvíľu zastavený.   Hneď mi bolo jasné, že v Svodíne ide o krátku zastávku. Za pochodu som vychlípal polievku, jedlo nabrali do krabičiek a rýchlo za Svatom Božákom, v tej chvíli prvým pretekárom na trati. Neskôr sme sa dozvedeli, že Svatovi sa strašne zle išli kopce v Maďarsku, no a to bolo pre mňa dostačujúce, aby som sa doťahoval až na vizuálny kontakt. Sme v podstate stále od seba 3minuty, čo je s prejdenými kilometrami veľmi malý odstup. V podstate závodíme, ako na hocijakom inom maratóne, chvíľu je Svaťo v predu, chvíľu zase ja. Veľmi zlá cesta bola smerom  Galanta-Senec. Panelová cesta po 800km robí s rukami a zadkom strašné veci. Stále som mal  súpera na dohľad, a to ma hecovalo. Bol som si istý, že tento pretek je môj. Vo výjazde na Pezinskú Babu, ktorú sme šliapali okolo polnoci, v silnom daždi, som si môj výkon len potvrdil. Vo výšlape som Svaťa utrhol, no v zjazde dolu Babou mi to vrátil. Dolu kopcom  sme išli dosť opatrne, lebo toľko zvierat vo výjazde pri ceste, som ešte nevidel. Nechceli sme riskovať, a bol som si vedomý svojej sily v kopcoch. Pod Pezinskou Babou som sa prezliekol, a obliekol do teplého. Išlo sa v dosť ťažkom daždi, ale to už bolo jedno, lebo voda bola všade. Na jednom kruhovom objazde na nás kričal jeden pán, „TAK TOTO JE INÝ EXTRÉM. A mal pravdu, bol to extrém, ako sa patrí.  Blížili sme sa do Kútov, keď tu zrazu na mňa volal Majdžo, „asi máme defekt, búcha nám koleso“. V ten moment som si uvedomil, že je všetko preč. Bez doprovodného auta sa nedá ďalej pokračovať. Celééé zle. Vzdialenosť medzi Svaťom a mnou sa opäť prehĺbila. Ja som netrpezlivo stepoval na bicykli, kedy sa podarí porucha opraviť. V tejto chvíli som sa pohyboval niekoľko sto metrov od môjho tímu. Celý popletený som nevedel či mám ísť ďalej, alebo späť k môjmu autu. Pri krátkom zastavení doprovodného auta, sa dá s organizátormi dohodnúť, aby pretekár išiel chvíľu bez doprovodu. Po chvíli som uvidel naše auto. Majo mi povedal, že sme mali povolené koleso, ale že je všetko v poriadku. Tak začala stíhacia jazda. Išlo sa nadoraz, skrátka to prvé miesto mi nemôže vziať nejaké povolené koleso. Stačilo aby som na obzore uvidel blikajúci maják Svaťovho auta, a bolo jasné, že ho mám. Opäť tesný súboj. Na časovej kontrole v Lanžhote je Svaťo necelé  4minuty pred nami. Moja taktika, ktorá sa mi odohrávala v hlave, bola, že zaútočím v poslednom veľkom kopci, na Turzovke. Len môj tím mal iný plán.  Povedali mi, poď do toho, bol pred nami tiahli kopček, hneď po tom, ako sme prešli na Moravu. Tak som sa napil, a vyrazil. To tempo bolo moc svižné, na to, aby ho Svaťo dokázal držať.  Pomaly som sa začal môjmu najväčšiemu súperovi vzdalovať, a bolo jasné, že ideme na víťazstvo. Nádskok stále narastal, až na pekných  20minút. Do konca nám ostávalo už „iba“  150km. Začala prvá kríza, a to z nedostatku spánku. Zavolal som si k sebe doprovodné auto, a vravel som, aby mi niečo hovorili, že zaspávam. Bolo to husté. Musel som na chvíľu zastaviť, a zmeniť polohu tela, na chvíľku si pochodiť. Rozdiel medzi mnou a Svaťom sa zúžil na 10min. Ja som si odpočinul, a vyrazili sme ďalej. Boli pred nami kopce, ktoré som vôbec nečakal, skrátka Beskydy. Keď som čítal reporty od Hanky Ebertovej, že niekedy doslova spala na bicykli, som si myslel, že preháňa. Nie , nepreháňala, fakt som aj ja z jedného kopca ani nevedel, ako som zišiel.  Bolo to ťažké, ale prekonali sme to. Cieľ sa blížil pomaly, ale iste. Pred nami bol záverečný kopec Turzovka a druhá kríza. Išlo sa mi docela ťažko, dlho som nedokázal poriadne roztočiť nohy. Moji ludia ma hecovali, išlo to ťažko, no keď ma majdžo pomaly na kolenách poprosil, a ešte sa pred nami objavilo vozidlo ČT s kamerou, tak som kopol do vrtule. To  ťažké stúpanie sme prešli, a na ďalšej časovej kontrole som mal nádskok pred Svaťom 25minút. Do cieľa ostávalo 104km, a to už môžem napísať, že som k môjmu odstupu pridal 45minút. Do konečnej sme sa rútili dosť rýchlo, cíti som v sebe veľkú radosť, bol som presvedčený, že sa to podarí. Ako keby naschvál, tak príchodom do cieľa vyzváňali v meste kostolné zvony. Nádherná kulisa. V cieli som si sadol na zem a vychutnával som si víťazstvo. Neopísateľný pocit, hlavne v tom, ako som potešil všetkých tých, čo sa o mňa postarali, starali, a verili mi. Ďakujem Vám!!!

pretekár: richo.spinn

vedúci tímu, šofér, navigátor: Majko-my taxi Smyčka

šofér, servis, vavigátor: Michal Tomka

výživa, navigácia: Lenka Sláviková