Kaindorf 24-Stunden Biken für den Klimaschutz

www.oekoregion-kaindorf.at/index.php/aktuelles/24-stunden-biken

24hodinový pretek - 1.miesto v jednotlivcoch a celkovo 766km

Pár technických informácií z Polar RS800 pri preteku 24hodín Kaindorf:

-prejdená vzdialenosť    - 766,9km

-priemerná čistá rýchlosť na bicykli  -33,2km/hod

-strávený čas na bicykli – 23hod.12min

-maximálna rýchlosť v úseku  - 78,4km/h

-nastúpané metre za 24hodín  - 6012m

-spálené kcal za 24hodín   - 18.091kcal

-priemerná tepová frekvencia za 24 hodín  - 125/min

-maximálna tepová frekvencia pri celom preteku – 169/min

-priemerná frekvencia šliapania za 24hodín – 82/min

100km za 2hod.30min

200km za 5hod.26min

300km za 8hod.30min

400km za 11hod.41min

500km za 14hod.47min

600km za 17hod.49min

700km za 21hod.03min

               24-Stunden Biken für den Klimaschutz

                                             Ökoregion Kaindorf

Takto sa nazýva dalšia z mojich 24hodinoviek, na ktorých som sa tento rok zúčastnil. Rakúsko a mesto Kaindorf.

Ale pekne na začiatok. Je utorok  9.7.2013, tri dni pred štartom a ja bojujem s mierne prechladnutými hornými dýchacími cestami. Robím všetko pre to, aby som bol v piatok v poriadku a schopný potrápiť rakúskych pretekárov. Hlavnou časťou liečby je zázvorovo –klinčekový čaj a samozrejme tréningy s rozumom. Utorok -50km, dobrý pocit z tréningu. Streda-ľahký tréning cca 60km, strašne prudké slnko, dosť zlý pocit z priedušiek a ťažkých nôh. Po tréningu som na pochybách, či vôbec ísť na pretek. Celý štvrtok sa snažím regenerovať a odpočívať. Je deň do štartu a zdravotný stav sa mierne zlepšil.

Je ráno, piatok 12.7. Rozhodol som sa, že idem do toho. Buď, alebo. Na pretek so mnou odchádza už overená dvojka. Kámoška Ingrid a brácho Vlasto. Do mesta Kaindorf prichádzame okolo 14hodiny, takže je dosť času sa udomácniť a pripraviť na pretek, ktorý sa odštartuje o 18hodine. Je  tu veľa ľudí-pretekárov a je vidieť, ako majú ľudia v tomto kraji radi cyklistiku.

Príprava a posledné pokyny pre doprovod, zaželanie si všetkého dobrého k preteku a ide sa na to. Okruh, na ktorom sa bude jazdiť: dĺžka 17,9km a prevýšenie na jednom okruhu 185m, čo napovedá pekne kopčekovému terénu. Smer: Kaindorf-Ebersdorf-Hartl-Festveranstaltungen-Kaindorf.

 18.hodina večer, štart, tepová frekvencia vysoko a veľmi vysoká rýchlosť, s akou sa rútime traťou. Mimochodom pri prejazde dedinkami stojí pri trati veľa ľudí, čo som pri takýchto pretekoch ešte nezažil, ale v každom prípade to bola príjemná záležitosť.

Ešte pre štartom sme sa bavili o tom, ako dlho mi bude trvať jeden 18km okruh. Tipovali sme 35min, čo sa neskôr aj potvrdilo, ale prvé okruhy sme išli okolo 25min, čo spôsobilo padnutie sánky môjho brata, s poznámkou: “a sme dospali“.

Bolo to rýchle aj vďaka tomu, že sa pretekalo v družstvách, ktorých pretekári sa v padocku-boxoch striedali, čiže na trať posielali čerstvé sily.

So zvedavosťou som sa pozrel na priemernú rýchlosť 42,2km/hod. po 50-tich km. Fúúúúú dosť veľa. Ale hlavné bolo ukontrolovať srdcovú frekvenciu, aby nebola veľmi vysoko.  

Na okruhu boli dva kopčeky, kde na vrcholoch  sedeli aj stáli fanúšikovia a tí neúnavne povzbudzovali všetkých pretekárov počas celej noci. Pri domčekoch nás zasa hecovali malé deti s mávatkami.

Musím napísať, že to bol nádherný pretek, kde čas ubiehal veľmi rýchlo, nebolo kedy pozerať na tachometer, stále sa niečo dialo. Stále byť v pozore, nechytiť medzeru za súperom, správne striedať v skupine a ušetriť čo najviac síl.

Ak by som mal napísať, či bola nejaká kríza, tak trošku si musel chrbát zvykať na obrovskú záťaž na rovinkách, kde sme šlapali 50km rýchlosťou a kopce v prvých okruhoch sa išli nadoraz.

Žalúdok nádherne poslúchal a jedol som, na čo som dostal chuť. Samozrejme moje jedlo. Čo sa týka priedušiek a hlasiviek, ktoré neboli zrovna fit, tak zázrakom som počas celého preteku ani raz nezakašlal.

Kolená dostali tiež zabrať. Stačí len pripomenúť, že oba kopčeky som ťahal 42krát. Ten druhý bola pekná stena, kde som využíval prevod 34/23.

To, že počas celého preteku som sa pohyboval na prvom mieste ma tešilo, ale viac starostí mi robil odstup, ktorý sa pohyboval približne na rovnakej hodnote 8-10 minút. Dokonca pri jednom z okruhov bol súper za mnou len 2 minúty. Takže na niektorej z roviniek, ma musel vizuálne cítiť. Pri tejto informácii od môjho tímu som vždy zaradil vyššiu „kozmickú rýchlosť“ a išiel som podlahu. Od druhého, do asi piateho miesta v poradí, to bolo dosť na tesno a stále sa to prelievalo. Musím pochváliť slovenského pretekára Martina Kerekeša, ktorý sa držal chvíľami na druhom mieste a išiel super. Dokonca som si v duchu hovoril: „To bude sranda. Prvý a druhý Slovák v Rakúsku.“ No nestalo sa tak a Martin skončil 4. a predbehol ho rakúsky jazdec Sinek. Tretí dokončil nemecký pretekár Eisenbeis.

Ja som pretek vyhral so 42 okruhmi a s najazdenými 766,9km v priebehu 24hodín. 

V tomto roku som si pripísal tretie víťazstvo na ultra pretekoch. Musím priznať, že to bol najkrajší závod, aký som kedy išiel. A to vďaka organizátorom, ľuďom okolo trati, výbornou konkurenciou.

Vždy končím článok situáciou, kedy prejdem cieľom. Tak teraz popíšem ako to vyzerá krátko po absolvovaní 24.hodín.

 Ako prvé som si dal dolu tretry a ponoril nohy do studenej vody. „Úľava“ ,o.i. posledné tri okruhy ma strašne pálili prsty a päty na nohách. Jasné, že som po závode neskutočne smädný, ale niečo ako iontový nápoj nemôžem ani vidieť, nie to ešte cítiť. Takže v ruke najlepšie kvalitná minerálka, dobrá na žalúdok. Naposledy mi veľmi chutilo mlieko, tak aj to išlo dolu krkom. Suma sumárum, všetko slané bolo mňam, sladké ani náhodou. No najpríjemnejšie bolo sadnúť si do stoličky a len tak v kľude sedieť. Tak potom nečudo, že ma nejaký vtipálek odfotil, ako spím s otvorenou pusou. Natieranie kolien liečivou masťou a nohy masážnym krémom. To sú veci samozrejmé. Bohužiaľ je samozrejmé aj to, že chrbát je tak stuhnutý, že sa nejako nemôžem zohnúť, aby som si obul tenisky.

Ďakujem, danke, Ingrid a Vlastovi, že sami dvaja dali do poriadku ten veľký bordel v aute, ktorý počas pretekov vznikol.  

Toľko zopár chvíľ pred  vystúpením na ten najvyšší stupienok a  odovzdaním medaile od Christofera Strassera, pred ktorým mám „big respekt“.

Veľká ďakovačka patrí môjmu doprovodu, Ingrid a Vlastovi, ktorí dokázali zvládnuť moje maniere pri vypätých situáciách a pripraviť to, čo som k správnemu výkonu potreboval.

Ďakujem sponzorom, ktorých nosím stále NADresse a všetkým,ktorí mi verili a držali palce. Som hrdý, že môžem reprezentovať Slovensko a úspešne propagujem náš región.