Kaindorf 2016 24-ka

report 24stunden Kaindorf 2016

Naj-krajšia 24-ka-kaovník :)
15.-16.7.2016 24hodinovka v Rakúskom Kaindorf
.. seriál dvoch 24hodinových cyklistických maratónov v priebehu troch týždňov. Tento ročník sa mi do kalendára pretekov zmestila len druhá časť seriálu-pretek v Kaindorfe. Môj tím Matej-Petra-Silvia tu boli prvý krát, takže všetko pre nich bolo nové. Dopredu som vedel, kde bude umiestnený tím zo strategických dôvodov podávania stravy, pitia, a komunikácie, nakoľko už mám s touto 24-kou skúsenosti. Bol to tu už môj štvrtý štart. Auto sme zaparkovali tesne pred vrcholom druhého kopca na trati. Práve tento stupáčik, taká malá stena, je pre tento pretek špecifická či už svojou náročnosťou, alebo tým, že tam do neskorých nočných hodín neúnavne skandujú domáci alebo pomocníci ostatných tímov. Skrátka sa na ten kopec v priebehu okruhu tešíte, ale ho aj preklínate.
Štart je netradične oproti ostatným pretekom posunutý na 18.hodinu. Na jednej strane výhoda, že sa o pár hodín dostanete do noci, ale druhý deň si celý potočíte vo veľkej únave. Trať meria 18km a prevýšenie 185m na okruh.Úvod závodu je hodne rýchly, priemerka sa pohybuje okolo 42km/h, ale aj s príjemnou teplotou tesne pod 20st. V hlavnej skupine som dokázal vydržať tri okruhy. Treba poznamenať, že balík jazdcov obsahoval okrem jednotlivcov, aj pretekárov ktorý jazdili za tímy, takže sa striedali v boxoch. V tejto skupine by sa dalo jazdiť aj dlhšie, ale bolo treba myslieť na celé preteky, aby mi ostali sily, a nevystrielal sa hneď v úvode. Asi okolo 22.hodine večernej sa vytvorila skupinka piatich jazdcov jednotlivcov, čiže moja kategória, resp. súboj o druhé až šieste miesto. Spomeniem rakúskeho pretekára Lukasa Kienreicha, ktorý nemal konkurenciu a išiel si svoj pretek, odskočený pred ostatnými solo jazdcami. Naš mini balík vzorne spolupracoval, a výkonnostne sme boli na tom podobne. V kopcoch som mal vždy navrch a každým výšlapom som skupinku trošku čakal. Asi tak po 3-4 hodinách spoločného jazdenia som sa skúsil utrhnúť, lenže fučal hodne divoký vietor a na rovine som proti piatim žralokom nemal šancu. Takže opäť spolu. Stále mi to vŕtalo hlavou, ako sa z toho dostať a zvýšiť náskok na súpera. Takéto momenty robia z jazdenia riadne preteky, kde musíte premýšlať nad stratégiou a nemučíte sa predstavou, koľko hodín ostáva ešte do cieľa. Situácia sa opäť zopakovala, až som do pedálov viac pritlačil, a v jednom stúpaní sa odpojil z balíka. Samozrejem na rovine som išiel čo sily stačili. Na týchto 24-kách je to niekedy aj o štastí, že Vás predbieha rýchlejší vláčik jazdcov- družstiev a vy sa zavesíte a idete rýchlejšie aspoň po rovine. Tak sa aj stalo. Skrátka som chcel rýchlejšie tempo, pretože sa mi po polnoci veľmi dobre jazdilo, a také chvíle treba využiť. Celú noc som jazdil v pomerne svižnom tempe, a v mojej kategórii jednotlivcov na druhom mieste. Kríza prišla pre mňa nečakane keď svitalo, lenže cez mraky??? Každému hovorievam, koľko síl na ultra preteku dokáže slnko do Vás napumpovať hneď z rána, ale teraz, iba mraky. Bolo to treba nejako predýchať a točiť ďalej. Teplota vzduchu sa pohybovala maximálne okolo 16stupňov cez deň a v noci okolo 12stupňov, čo bolo super a maximálne mi to vyhovovovalo. Len taká odbočka, ani raz som sa počas 24hodín neprezliekal. Ani teplo ani chladno a hlavne sucho. Trochu som začínal pocitovať nedostatok energie z prísunu stravy a kŕče v žalúdku. Stále som držal druhé miesto, len som musel riešiť situáciu a odskočiť na potrebu. To ma stálo v tom okamihu priečku. Začal som jesť obyčajný špaldový rohlík so syrom a rajčinou. Ako keby ma oblialo živou vodou, opäť výkon v nohách a poriadne zakusnutý do trate. Bohužial pre mňa som sa nedokázal priblížiť Maxovi, aby som ukontroloval druhú priečku. V tomto poradí sme jazdili až do záveru, kde aj trošku popršalo, ale to asi len tak, aby sa nepovedalo. Pri konci preteku som išiel už na limite svojich síl, ale to všetci čo boli na trati. Bolo cítiť aj kolená aj chrbát. Predsa len ísť 42x takú malú stenu, dá zabrať. Za daných okolností na trati, kde som postrádal väčšie množstvo skupín, som bol s výkonom spokojný. Tím pracoval super. Je dobré vedieť, že team sa počas preteku bavil a nebolo to pre nich utrpenie. . Mateja som videl skoro každý okruh s táckou, aby mi podal čo potrebujem. Má veľa skúseností z ultra a aj 24hodinoviek a vie ako pomôcť. Silvia už absolvovala Glocknermana a tešila sa aj sem, aj keď viem že to ľahké nebolo. Petra, úplný nováčik videla všetko prvý krát, a odviedla maximum, a hlavne nás bezpečne priviezla na pretek a aj odviezla späť domov.

Prečo najkrajší pretek ? no lebo atmosféra je na tomto podujatí úplne super, prejazdy dediniek kde ľudia povzbudzujú všetkých bez rozdielu. To zoskupenie nášho balíka cyklistov bolo úžasné, málokedy sa stretnete takto na trati s takouto vyrovnanou výkonnosťou. Každým okruhom prechádzate cez zastrešenú halu, kde sa striedajú tímy, kde je atmosféra, kde je kopec jedla, Vám to vonia, ale nič z toho. :)
Za 24hodín som odjazdil 751,8km čo stačilo na 3.miesto, priemernou rýchlostou okolo 32km/h a 7770 nastúpaných metrov.
Aaaaa ešte jedna pikoška, na pretek bol pre mňa upečený kakaovník. Kakaovník som videl iba keď som si ho balil, a potom som počul o ňom iba rozprávať. Môj tím ho zošrotil a strávil. :))))
Chcel by som sa poďakovať hlavne môjmu tímu, Matej Mateo Gondwe, Petra Petra Kurtišová, Silvia Silvia Ďurovcová, robili pre mňa maximum!!!!! no a samozrejme mojim sponzorom – NADress /Direct Real/Klimex.
Resume:
1. Lukas Kienreich 44 okruhov 787,6km
2.Max Kitzinger 43 okruhov 769,7km
3.Richo Meleg 42 okruhov 751,8km